Anglickí rečníci skutočne nepoužívali kontrakcie v 19. storočí, ako sú zobrazené v pravom Grit?

2024 Autor: Sherilyn Boyd | [email protected]. Naposledy zmenené: 2024-01-16 10:18

Kontrakcie v akejkoľvek forme angličtiny sa datujú do starého anglického jazyka (450 rokov AD - 1150 nl), jazyk, ktorý dnes má málo podobnú dnešnej angličtine. Pred týmto obdobím, hoci Rimania už napadli, dominantným jazykom na ostrove bol keltský. V 5. storočí začali niekoľko skupín, najmä Angles a Saxonov, začať napadnúť a priniesli s nimi svoje germánske jazyky a rune abecedy spolu s niekoľkými dobre zavedenými kontrakciami. Zahŕňali skrátené formuláre pre "nie je" (nis, dnes "nie je"), "nemal" (ne haefde), "nebol" (ne waes, dnes "nebola") a "by nebola" (Wolde, dnes "by nebolo).

Počas staroanglického obdobia predstavili kresťanskí misionári latinskú a rímsku abecedu, takže v čase, keď sa normáni objavili v polovici 11. storočia, bol jazyk pripravený začleniť do francúzštiny dostatočný jazyk, jazyk angličtiny po dobývaní šľachta. (V skutočnosti kráľ Richard "The Lionheart" sotva hovoril po anglicky a strávil asi šesť mesiacov v krajine, v ktorej bol kráľom desať rokov, keď bol kráľom.)

Napriek tomu obyčajní ľudia aj naďalej hovorili po anglicky, aj keď sa teraz prelínajú tisíckami francúzskych slov a konvencií, a nakoniec sa tento pidgin rozvinul do strednej angličtiny (1150 nl až 1450 nl). Pre moderného anglického rečníka je oveľa jednoduchšie pochopiť, že počas tohto obdobia prišli na scénu negatívne kontrakcie (napr. Pomocou "nie") vo forme ne boli ("Neboli") a noot ("Nepozná"). Ostatné kontrakcie z tohto obdobia zahŕňajú thilke (pre "ilke", čo znamená "to isté") a sedieť (skrátená forma sedí).

Na prelome 16. storočia prišla do Anglicka renesancia a s ňou prišli ďalšie zmeny v jazyku, ktorý je v tejto dobe rozoznateľný ako ranej modernej angličtiny (1450 nl až 1750 nl). Latinské a grécke slová boli prijaté a zmenené (napr. Milícia, mrzutosť, nezákonné a vysvetľujúce) a ľudia ako Shakespeare zavádzajú nové masy rýchlym tempom (napr. Atentát, chladnokrvný, očné a módne).

Niektoré kontrakcie, ktoré sa objavujú počas ranej strednej angličtiny, zahŕňajú budem (Budem), , twould (by to) a , keper (to bude), rovnako ako negatívne kontrakcie všetkých foriem vrátane nemôžu (Nemôže), nie (nie), nesmie (nesmie), nemusí (nemusí) a nebude (nebude). Podľa online etymologického slovníka, nebude prvýkrát sa objavil na začiatku obdobia v polovici 15. storočia ako wynnot a potom wonnot, a jeho moderná forma v polovici 17. storočia. nenechajte bol prvýkrát zaznamenaný v tridsiatych rokoch minulého storočia a nemôžu najprv sa objavil v tlači v roku 1706. nie je sa prvýkrát objavil v roku 1706 ako kontrakcia len pre "nie som", hoci na začiatku 18. storočia to bolo tiež používané na označenie rôznych negatívov vrátane "nie sú", "nie je", "nie" a "má nie."

Ako ste to mohli hádať, na rozdiel od toho, čo je najnovšie Skutočná guráž zdá sa, že film naznačuje, že kontrakcie boli už dávno predtým, ako sa Mattie a Kohút pokúšali pomstiť jej otcovi. Avšak počas obdobia, v ktorom bol charakter Mattyho v dobe dobrodružstva (1880), vo formálnom písaní kontrakcie boli absolútne znevýhodnené. To je trend, ktorý začal vážne okolo konca 18. storočia. Avšak, ako vidíme v dielach Marka Twaina (1835-1910), medzi mnohými inými, ktorí napísali určité postavy hovoriaci o tom, ako skutoční ľudia skutočne hovorili v tejto dobe, v každodennom prejave sa zdalo, že kontrakcie boli normou.

Tak prečo sa bratov Coen rozhodli nepoužívať ich pri ich adaptácii Skutočná guráž seriály? Ethan Coen vysvetlil v rozhovore: "Bolo nám povedané, že jazyk a všetky tieto formality sú verné tomu, ako ľudia hovorili v danom období." Zatiaľ čo to je vo väčšine prípadov pravdivé vo formálnom písaní, to bolo rozhodne nie v spoločnom prejave, pre postavy ako Rooster Cogburn a Tom Chaney. A pravda, originál Skutočná guráž seriály, napísané v roku 1968 z pohľadu ženy napísanej v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia, používali "namiesto" nebudú "asi 36% času a" nie "namiesto" nemajú "asi 60% čas, okrem iného použitie kontrakcií.

Pokiaľ ide o dnešný deň, napriek mnohým rokom kontrakcie boli tabu vo formálnom písaní, ako u mnohých gramatických posvätných kráv, čas (začínajúci okolo dvadsiateho storočia) a nedávno sa zdá, že internet zmenil aspoň písomné názory niektorých ľudí na ich prijateľnosť.

Napriek tomu, podľa mnohých komentátorov a Spojeného kráľovstva, APA ich stále zrejme neschvaľuje The Guardian noviny varuje pred nadmerným používaním mnohých kontrakcií vrátane nemôže, nie, nie, ja som a to je aj keď "môžu robiť kus.,, ľahšie čitateľné, môžu to byť dráždivé a rozptýlené a robiť vážny zvuk frivolný."

Na druhej strane referenčné príručky pre štýl AP uvádzajú, že kontrakcie nájdené v renomovaných slovníkoch sú prijateľné v neformálnom písaní, ale nemali by byť použité nadmerne a Chicago Manual of Style ďalej hovorí, že "väčšina typov písania má prospech z používania kontrakcií", aj keď by mali byť použité "premyslene".

Odborníci v obchodnom písaní vo všeobecnosti schvaľujú používanie kontrakcií na vytvorenie tečúceho štýlu, ktorý sa zaoberá čitateľom, ale varujú, že pri písaní pre medzinárodné publikum, kde budú mať inú materinskú anglicky hovoriacu, kontrakcie môžu byť mätúce a mali by sa im vyhnúť.

Strýko Sam dokonca zvážil rozpravu. Počnúc rokom 1998, keď prezident Bill Clinton vydal exekučnú nótu, ktorá inštruovala federálne agentúry, aby lepšie písali, sa federálna vláda pokúša premeniť vládny žargón na čitateľnú angličtinu. Spolu so zákonom o zápisoch z roku 2010, ktorý podpísal prezident Obama, tieto dve smernice vyústili do PlainLanguage.gov, súboru pokynov pre vládnych zamestnancov, ktorí im pomáhajú písať dokumenty, ktoré budú chápať Američania.

Podľa týchto usmernení sú spisovatelia poučení, aby "používali kontrakcie, ak je to vhodné", dokonca aj s právnym písaním, pretože to spôsobí, že to bude "menej suché a prirodzenejšie." Ak to zhrnieme, smernica je "napíšte, ako hovoríte" pri zahrnutí kontrakcií.

Bonus Fakt:

Podľa profesora anglického jazyka a lingvistiky University of Illinois, Dennis Baron, môžeme tiež prestať obávať sa ukončenia vety s predsunou. Nikdy nemal v úmysle spravidla začať, keď spisovateľ z 18. storočia varoval pred umiestnením predponu na konci vety, keď to oddelí od jej slovesa mnohými slovami, pretože to robí vetu nepríjemnou a čitateľnou.