Pôvod výrazu "Vedľa seba"

2024 Autor: Sherilyn Boyd | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-16 09:38

Po víťazstve Anglicka v roku 1066 sa francúzština stala jazykom učencov, duchovenstva a šľachty v Británii a zostala tak skoro počas väčšiny rozbíjajúcich sa 100-ročnej vojny medzi Anglickom a Francúzskom (1337-1450). Avšak do konca tohto konfliktu sa angličtina prakticky urobila s akoukoľvek francúzštinou.

Počas stredoanglického obdobia (okolo 1100-1500) boli knihy zriedkavé, museli sa ručne kopírovať a väčšinou boli napísané vo francúzštine alebo latinčine. Vzhľadom na to, že sa Angličania stali viac zaujatými francúzskymi, medzi Britmi vznikla túžba, aby sa ako celá krajina vytvoril jazyk bežného ľudu, angličtiny. Jedna snaha o to dosiahnuť bola tlačiť knihy v angličtine, a to nielen pre študentov a dons na svojich univerzitách Oxford a Cambridge, ale aj pre všeobecné obyvateľstvo.

V roku 1476 William Caxton (1422-1492), ktorý sa učil umenie tlače v Kolíne nad Rýnom vo Francúzsku pri preklade Recuyell histórie Troye z francúzštiny do angličtiny založil prvú anglickú tlačiareň Westminster. V rohu rozvíjajúceho sa trhu s knihami okamžite začal tlačiť originálne anglické diela (t. J. Canterbury Príbehy), ako aj preklady (často z francúzskych edícií). Najmä v roku 1490 preložil Aeneid z francúzskej verzie, Eneydos.

V diele, venovanej synovi kráľa Jindra VII., Arthur, Caxton prekladá francúzsku frázu "hors de soi" ("mimo seba") na "blázon a vedľa seba" (vzhľadom na mentálny stav Didova, keď sa dozvedela o Aeneas "odchod), označenie po prvýkrát, keď sa výraz používa pri tlači. [1]

Všimnite si, že náhrada "vedľa" za "vonku" bola úplne vhodná, pretože v tom čase (aj keď dnes zastaralá) bol "vonku" jeden z dobre používaných významov "vedľa", Anglické Wycliffte kázne v roku 1370.

V každom prípade medzi Eneydos, Canterbury Tales a Le Morte d'Arthur, rovnako ako asi 100 ďalších kníh, snaha Caxtonu priviesť angličtinu do Anglicka pomohla štandardizovať jeho pravopis a uviedla do modernej angličtiny (1500 - súčasnosť).

Bonusové fakty:

• Slovo "blázon" sa datuje do konca 13. storočia (obdoba stredoanglického obdobia) a pôvodne slúži na opis agresívneho (najmä zúrivého) zvieraťa. Krátko po začiatku 13. storočia bola aplikovaná na ľudí, ktorí boli mimo kontrolu a nebezpečne nerozvážni, a počas niekoľkých rokov sa "blázon" dostal na zmysel, že je unesený alebo divoko vzrušený, rovnako ako duševne a psychicky nevyvážený.
• Väčšina "seba" (t. J. Sama, sama, sama) vznikla nezávisle počas obdobia starého a stredného anglického obdobia. "Sám" bol jeden z prvých, odvodený od sám sebe, zatiaľ čo "sama", "sama" a "sami" prevzala svoje súčasné formy v 1300s. "Ja," modifikácia starého anglického "ja ja" sa objavila okolo roku 1500, zatiaľ čo "sami" sa neukázali až do dvadsiateho storočia a "vlastné ja" až do roku 1540. Konkrétne "sám", je pomerne moderná forma a prvýkrát bol zaznamenaný v roku 1827.
• Použitie výrazu "jeden" na odkaz na rečníka sa datuje do gruzínskeho obdobia (1714-1830).
• Kráľovská my, v ktorej sa hovorca, zvyčajne vysoká osoba, vzťahuje len na seba ako na "my", sa datuje do starého anglického jazyka, keď Beowulf, keď hovoril o sebe, povedal: "We pæt ellenweorc estum miclum, feohtan fremedon "(Myslím si, že sme" bojovali, tento boj a bez strachu sme sa odvážili od nepriateľa. ") [2]